Ján Pöschl

Tento hudobný skladateľ dychovej a populárnej hudby sa zaslúžil o rozvoj hudobného života a najmä hudobného školstva v Prešove. Narodil sa v Linzi, v hudobne vzdelanej rodine otca Jozefa Pöschla, vtedajšieho dirigenta vojenskej kapely a matky Johanny, ktorá bola vynikajúcou klaviristkou.

Jeho talent sa prejavil už v útlom detstve, pretože údajne už od šiestich rokov ovládal notopis a ako osemročný sa stal žiakom pedagóga hry na husle Heinricha Dessauera na miestnej Hudobnej škole v Linzi. Hru na klavíri ho učil August Göllerich, životopisec a vtedajší tajomník známeho hudobného skladateľa Franza Liszta. Záujem mladého Jána Pöschla o hudbu ho priviedol až do Vojenskej hudobnej školy v maďarskom Miškovci, kde postupne nadobúdal hudobné vzdelanie u profesorov Ernesta Lányiho a Júliusa Szent-Gályho, ktorí ho zasvätili do tajov hudobnej harmónie a inštrumentácie.

V rokoch 1908-1914 bol korepetítorom Mestského divadla v Prešove. Na začiatku prvej svetovej vojny musel narukovať a neskôr nastúpil ako kapelník 114. pešieho pluku do Krakova, kde pôsobil do roku 1918, teda až do konca vojny. V Prešove sa natrvalo usadil v roku 1919. Opäť sa stal kapelníkom Mestského divadla, kde 8.12. 1919 vznikol v rámci samovzdelávacieho krúžku v Prešove, z radov sociálno - demokratickej strany, Robotnícky kultúrny spolok, v ktorom v roku 1920 vznikol hudobný súbor s názvom Robotnícka hudba. V roku 1921 vznikla aj robotnícka dychová hudba RKS, v ktorej sa stal kapelníkom Ján Pöschl, a ktorá sa v roku 1923 premenovala na Proletkult a pod pôvodným názvom RKS vstúpila do povedomia verejnosti v roku 1948. 

Pred druhou svetovou vojnou vznikli v Prešove aj dva známe spevácke zbory, a to spevokol Lýra a spevokol prešovských typografov Gutenberg. Na ich činnosti a umeleckých aktivitách sa oddane podieľal aj Ján Pöschl. Od roku 1939 až do roku 1945 pôsobil ako kontrabasista v prešovskom rozhlase a keďže už pred druhou svetovou vojnou sa významne podieľal na rozvoji divadelného ochotníctva v Prešove, po vojne energicky pomáhal postaviť sa na nohy aj obidvom prešovským divadelným scénam – Ukrajinskému národnému divadlu a Divadlu Jonáša Záborského. Po poštátnení Hudobnej školy v Prešove v roku 1951 sa stal jej prvým riaditeľom a školu riadil až do svojej smrti, teda do roku 1961. Dňa 30.4.1960 mu prezident republiky udelil  Rád práce.

Dominantným hudobným žánrom Jána Pöschla sa stala dychová hudba, no jeho hudobný talent sa prejavil i orchestrálnych skladbách sláčikového a čiastočne i symfonického orchestra. Z jeho tvorby sú známe mnohé pochody pre dychovú hudbu, ako napr. Uranus, Šarišan, Výletník, Prešovský pochod, Na Magure, a pod., ďalej tanečné skladby, ako napr. Kapriola, polky Kvetuška, Veselá Prešovčanka, Lora, valčíky Spomienka na Bardejov, Dožinkový valčík, zmes ľudových piesní Pod Čergovom, ďalšie skladby pre sólo nástroje so sprievodom orchestra, ako Malá klebetnica, Starý korheľ, menšie hudobné kusy pre klavír a spev, napr. Opora mieru, alebo ďalšie skladby pre sólo klavír, napr. Veselé veselie.

Ján Pöschl počas svojej muzikantskej kariéry absolvoval viac ako 13-tisíc koncertných vystúpení. Zomrel 5.9.1961 vo Valticiach pri Břeclave a pochovaný je na mestskom cintoríne v Prešove. Jeho meno nesie ako hold vynikajúcemu človeku a umelcovi od roku 2000 Základná umelecká škola Jána Pöschla na Prostějovskej ulici v Prešove. Na znak úcty osobnosti Jána Pöschla je v časti mesta Prešov - Na Rúrkach po ňom pomenovaná ulica a v roku 1983 bola na priečelí domu č.71 na Hlavnej ulici odhalená pamätná tabuľa. 

Položením kvetov na hrob sme si uctili pamiatku Jána Pöschla, významného dirigenta a skladateľa, ktorého meno nesie v názve naša ZUŠ